Kochova záhrada

Cieľ
História
Aktuality
Partneri
Kontakt

Kochova záhrada niekedy známa aj pod názvom Malé Mlyňany je jednou z mála historických záhrad na Slovensku, ktorá sa nám zachovala v takmer pôvodnej podobe. Je to záhrada, ku ktorej sa viaže množstvo príbehov, v ktorých hlavné úlohy zohrávajú známe a významné historické osobnosti. Napriek svojim jedinečným kultúrnym, prírodovedným, historickým, umeleckým, urbanistickým a iným hodnotám sa jej stav od roku 2007, kedy v nej pravidelne pracoval posledný záhradník, postupne zhoršoval.

Cieľ

Národný Trust n.o. od roku 2007 pravidelne Kochovu záhradu zapája do podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad http://www.vopz.sk. V záhrade organizujeme v spolupráci s našimi sprievodcami - dobrovoľníkmi lektorované prehliadky.

Vzhľadom k tomu, že záhrade dlhodobo chýba pravidelná systematická údržba, za posledné roky sme tu organizovali so súhlasom vtedajších vlastníkov mnohé dobrovoľnícke brigády.

Od roku 2022 prešlo vlastníctvo Kochovej záhrady na Hlavné mesto Bratislava, s ktorým momentálne pripravujeme projekt jej obnovy a zmysluplného využívania. Spolupráca s mestom je zadefinovaná v dokumente Memorandum o spolupráci pri obnove Kochovej záhrady.

Memorandum o spolupraci Kochova zahrada_spolupraca NT HMB_2022.pdf

História

Kochova záhrada je Národnou kultúrnou pamiatkou s veľmi bohatou a zaujímavou históriou.

V lokalite Wölfern boli už počiatkom 20. storočia viniče a ovocné sady. Po skončení I.svetovej vojny a vzniku Československa sa tu v priebehu 20. rokov začali stavať rodinné domy. Ich obyvatelia boli úradníci, lekári, sudcovia, univerzitní profesori ale aj architekti a stavitelia. Veľa z nich prišlo z Čiech za účelom pomoci pri rozvoji Slovenska a jeho inštitúcií, preto veľa ulíc nesie aj mená českých osobností ako napríklad ulice Čelakovského, Smetanova a pod.

SANATÓRIUM

Jedna z budov, ktorá tu vznikla na prelome 20. a 30. rokov bola Kochovo sanatórium. Iniciátorom vybudovania na tú dobu veľmi moderného súkromného sanatória bol lekár a pedagóg Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Karel Koch. K výstavbe sanatória oslovil architekta Dušana Jurkoviča, ktorý k spolupráci prizval ďalších architektov - Jindřicha Merganca a Otmara Klimeša. Staviteľom komplexu bol Jozef Berný. K sanatóriu vo funkcionalistickom štýle už v tej dobe pribudla aj polhektárová záhrada, ktorú sadovnícky navrhol Jozef Mišák - slávny záhradník z arboréta v Tesárskych Mlyňanoch. Preto sa niekedy Kochova záhrada spomína aj pod názvom "Malé Mlyňany".

Štvorposchodová budova sanatória v tvare písmena "V" je vo funkcionalistickom štýle a svojim výzorom nenarušuje okolitú vilovú zástavbu. Jej poznávacím znamením je jednoduchá fasáda z hnedočervených tehiel z trnavskej tehelne, ktorá od roku 1913 patrila rodine Jurkovičovcov. Jurkovič bol supervízorom projektu a autorom celkovej kompozície, jednotlivé časti komplexu sanatória navrhli o generáciu mladší architekti Jindřich Merganc a Otmar Klimeš, rovesníci lekára Kocha, ktorých Jurkovič poznal z čias, keď bol vládnym komisárom pre ochranu pamiatok na Slovensku (1919-1922). Výsledkom ich snáh a prepojením architektov rôznych generácií a štýlu bolo v roku 1932 vybudovanie moderného a luxusného sanatória, ohromujúceho svojou veľkorysosťou a zameraním, ktoré nieslo Kochove meno.

Ženské sanatórium, ktoré sa tu nachádzalo malo 4 poschodia, 36 lôžok, operačné sály a ordinácie. Izby pre dve osoby, boli na tú dobu veľmi dobre zariadené, svetlé a priestranné.

Počas II. svetovej vojny sanatórium obsadili Nemci. Karel Koch vojnou znčené sanatóriu obnovil ale v roku 1948 bolo zoštátnené a až do roku 2011 slúžilo ako pôrodnica pre okres Bratislava vidiek. Od roku 2011 je sanatórium v súkromných rukách a slúži ako súkromné sanatórium.

ZÁHRADA

Karel Koch bol nielen lekár, ktorý písal vedecké texty a propagoval svoju profesiu, ale tvoril aj filozofické pojednania. Chcel liečiť nielen telo (v sanatoriu), ale aj dušu, a preto vznikla vedľa sanatória polhektárová záhrada. Nachádza sa na rozhraní Partizánskej, Bartoňovej ulice a Staroturského chodníka. Jozef Mišák známy záhradník z mlyňanského arboréta, ktorý pochádzal z Hoříc v Krkonošiach pôsobil na Slovensku už viac ako tridsať rokov. Záhradu pri sanatóriu navrhol ako stálozelenú dendrologickú záhradu, v ktorej bolo vysadených okolo 120 druhov drevín z celého sveta (juhovýchodná Ázia, Severná Amerika, Balkán). Poloha záhrady vytvárala priaznivú mikroklímu pre vysadené rastliny. Záhrada mala vybudované cestičky, vodný systém, boli tu lavičky, sochárska výzdoba - sochy Matka s dieťaťom a Milenci. Krásne boli aj kamenné vázy, kamenný stôl, lavabo (napájadlo pre vtáčiky), bazén, oddychový priestor či bylinkové záhony. Pri budove sanatória sa nachádzalo tzv. nymfeum - fontána. Záhrada s budovou sanatória tvorila jeden celok.

V záhrade rástli mnohé vzácne kry a dreviny. Nechýbali tu napríklad vždyzelené kríky ako Mahónia cezmínolistá, Dráč Júliin, Kalina vráščolistá, Krušpán vždyzelený, Vavrínovec lekársky alebo rododendróny. Z ďalších krov sa tu vyskytovali - Pajazmín vencový, Imelovník okrúhly, Zlatovka prostredná, Kalykant floridský, Šípkovec keriovitý, Dulovec japonský a Škumpa vlasatá. Z trvaliek a tráv to boli Bergénia tučnolistá, Hortenzia veľkolistá a Rákosovec obrovský. Samozrejme nechýbali ani stromy - ihličnaté (smreky, tisy, borovice, tisovce, cyprušteky) a listnaté (dub, buk, platan, breza, lipa, dula, figa, magnólia, citrónovníkovec, judášovec, sofora alebo gledíčia).

Záhrada bola v priebehu desaťročí niekoľko krát revitalizovaná. Posledný väčší zásah bol robený v roku 2004. Od roku 2007 v nej však chýba systematická údržba.

texty: Jozef Halla, Michaela Kubíková