Kochova záhrada

Cieľ

Cieľom Národného Trustu n.o. je zachovať Kochovu záhradu ako jedinečné kultúrne a prírodné dedičstvo pre budúce generácie. Už od roku 2007 sa usilujeme o jej citlivú obnovu, ochranu a zmysluplné využívanie v súlade s historickými  a prírodnými hodnotami tohto výnimočného miesta.

Našou snahou je nadviazať na odkaz jej zakladateľa Karla Kocha, ktorý už v medzivojnovom období presadzoval význam kvalitného životného prostredia, prírody a harmónie pre fyzické aj duševné zdravie človeka.

Kochovu záhradu chceme rozvíjať ako otvorený priestor pre:

• vzdelávacie a komunitné aktivity,
• odborné komentované prehliadky,
• dobrovoľnícke programy,
• kultúrne a interpretačné podujatia,
• aktivity podporujúce obnovu fyzického a duševného zdravia,
• budovanie vzťahu verejnosti ku kultúrnemu dedičstvu a historickým záhradám.

Zároveň je naším cieľom prepájať Kochovu záhradu so svetovým kontextom ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva a zaradiť ju do medzinárodných sietí významných historických lokalít a interpretačných miest v rámci programu národných trustov -  INTO Places.

Na obnove a sprístupňovaní záhrady spolupracujeme s odborníkmi, dobrovoľníkmi, partnermi aj verejnosťou, pretože veríme, že kultúrne dedičstvo má zmysel iba vtedy, keď zostáva živou súčasťou spoločnosti.

Národný Trust n.o. od roku 2007 pravidelne Kochovu záhradu zapája do podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad http://www.vopz.sk. V záhrade organizujeme v spolupráci s našimi sprievodcami - dobrovoľníkmi lektorované prehliadky. 

Vzhľadom k tomu, že záhrade dlhodobo chýbala pravidelná systematická údržba, od roku 2008  sme tu organizovali  mnohé  dobrovoľnícke brigády. 

Od roku 2022 prešlo vlastníctvo Kochovej záhrady na Hlavné mesto Bratislava, s ktorým sa nám podarilo záhradu komplexne obnoviť a otvoriť verejnosti v máji 2026.  Spolupráca s mestom je zadefinovaná v dokumente Memorandum o spolupráci pri obnove a prezentácii Kochovej záhrady. 

Memorandum o spolupraci Kochova zahrada_spolupraca NT HMB_2022.pdf

História

Kochova záhrada je Národnou kultúrnou pamiatkou s veľmi bohatou a zaujímavou históriou. 

V lokalite Wölfern boli už počiatkom 20. storočia viniče a ovocné sady. Po skončení I.svetovej vojny a vzniku Československa sa tu v priebehu 20. rokov začali stavať rodinné domy. Ich obyvatelia boli úradníci, lekári, sudcovia, univerzitní profesori ale aj architekti a stavitelia. Veľa z nich prišlo z Čiech za účelom pomoci pri rozvoji Slovenska a jeho inštitúcií, preto veľa ulíc nesie aj mená českých osobností ako napríklad ulice Čelakovského, Smetanova a pod.

SANATÓRIUM

Jedna z budov, ktorá tu vznikla na prelome 20. a 30. rokov bola Kochovo sanatórium. Iniciátorom vybudovania na tú dobu veľmi moderného súkromného sanatória bol lekár a pedagóg Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Karel Koch. K výstavbe sanatória oslovil architekta Dušana Jurkoviča, ktorý k spolupráci prizval ďalších architektov  - Jindřicha Merganca a Otmara Klimeša. Staviteľom komplexu bol Jozef Berný. K sanatóriu vo funkcionalistickom štýle už v tej dobe pribudla aj polhektárová záhrada, ktorú sadovnícky navrhol Jozef Mišák - slávny záhradník z arboréta v Tesárskych Mlyňanoch. Preto sa niekedy Kochova záhrada spomína aj pod názvom "Malé Mlyňany".

Štvorposchodová budova sanatória v tvare písmena "V" je vo funkcionalistickom štýle a svojim výzorom nenarušuje okolitú vilovú zástavbu. Jej poznávacím znamením je jednoduchá fasáda z hnedočervených tehiel z trnavskej tehelne, ktorá od roku 1913 patrila rodine Jurkovičovcov. Jurkovič bol supervízorom projektu a autorom celkovej kompozície, jednotlivé časti komplexu sanatória navrhli o generáciu mladší architekti Jindřich Merganc a Otmar Klimeš, rovesníci lekára Kocha, ktorých Jurkovič poznal z čias, keď bol vládnym komisárom pre ochranu pamiatok na Slovensku (1919-1922). Výsledkom ich snáh a prepojením architektov rôznych generácií a štýlu bolo v roku 1932 vybudovanie moderného a luxusného sanatória, ohromujúceho svojou veľkorysosťou a zameraním, ktoré nieslo Kochove meno. 

Ženské sanatórium, ktoré sa tu nachádzalo malo 4 poschodia, 36 lôžok, operačné sály a ordinácie. Izby pre dve osoby, boli na tú dobu veľmi dobre zariadené, svetlé a priestranné.

Počas II. svetovej vojny sanatórium obsadili Nemci. Karel Koch vojnou znčené sanatóriu obnovil ale v roku 1948 bolo zoštátnené a až do roku 2011 slúžilo ako pôrodnica pre okres Bratislava vidiek. Od roku 2011 je sanatórium v súkromných rukách a slúži ako súkromné sanatórium.

ZÁHRADA

Karel Koch bol nielen lekár, ktorý písal vedecké texty a propagoval svoju profesiu, ale tvoril aj filozofické pojednania. Chcel liečiť nielen telo (v sanatoriu), ale aj dušu, a preto vznikla vedľa sanatória polhektárová záhrada. Nachádza sa na rozhraní Partizánskej, Bartoňovej ulice a Staroturského chodníka. Jozef Mišák známy záhradník z mlyňanského arboréta, ktorý pochádzal z Hoříc v Krkonošiach pôsobil na Slovensku už viac ako tridsať rokov. Záhradu pri sanatóriu navrhol ako stálozelenú dendrologickú záhradu, v ktorej bolo vysadených okolo 120 druhov drevín z celého sveta (juhovýchodná Ázia, Severná Amerika, Balkán). Poloha záhrady vytvárala priaznivú mikroklímu pre vysadené rastliny. Záhrada mala vybudované cestičky, vodný systém, boli tu lavičky, sochárska výzdoba - sochy Matka s dieťaťom a Milenci. Krásne boli aj kamenné vázy, kamenný stôl, lavabo (napájadlo pre vtáčiky), bazén, oddychový priestor či bylinkové záhony. Pri budove sanatória sa nachádzalo tzv. nymfeum - fontána. Záhrada s budovou sanatória tvorila jeden celok.

V záhrade rástli mnohé vzácne kry a dreviny. Nechýbali tu napríklad vždyzelené kríky ako Mahónia cezmínolistá, Dráč Júliin, Kalina vráščolistá, Krušpán vždyzelený, Vavrínovec lekársky alebo rododendróny. Z ďalších krov sa tu vyskytovali - Pajazmín vencový, Imelovník okrúhly, Zlatovka prostredná, Kalykant floridský, Šípkovec keriovitý, Dulovec japonský a Škumpa vlasatá. Z trvaliek a tráv to boli Bergénia tučnolistá, Hortenzia veľkolistá a Rákosovec obrovský. Samozrejme nechýbali ani stromy - ihličnaté (smreky, tisy, borovice, tisovce, cyprušteky) a listnaté (dub, buk, platan, breza, lipa, dula, figa, magnólia, citrónovníkovec, judášovec, sofora alebo gledíčia).

Záhrada bola v priebehu desaťročí niekoľko krát revitalizovaná. Posledný väčší zásah bol robený v roku 2004. Od roku 2007 v nej však chýbala systematická údržba. Preto sme od roku 2007 začali s organizovaním pravidelných dobrovoľníckych brigád, aby záhrada nezarástla a úplne nezanikla. Zároveň sme Kochovu záhradu začali od roku 2007 pravidelne prezentovať verejnosti v rámci Víkendu otvorených parkov záhrad, aby sa na záhradu nezabudlo. Našim cieľom od roku 2007 bolo nájsť pre záhradu nového vlastníka, ktorému by osud záhrady nebol ľahostajný. Oslovili sme viaceré inštitúcie a medzi nimi aj Hlavné mesto Bratislavu. Politická odvaha na riešenie situácie v Kochovej záhrade sa našla až za vedenia terajšieho primátora Hlavného mesta Bratislavy - pána Matúša Valla. Národný Trust n.o, ponúkol novému vlastníkovi, ktorým sa od roku 2022 stalo Hlavné mesto Bratislava pomoc a súčinnosť pri obnove, údržbe i prezentácii záhrady. Spolupráca NT n.o. a Hlavného mesta je zadefinovaná v už vyššie uvedenom dokumente Memorandum o spolupráci.

texty: Jozef Halla, Michaela Kubíková

Obnova

Prvé impulzy k záchrane Kochovej záhrady vznikli vďaka aktivite odborníkov, dobrovoľníkov našej organizácie Národný Trust n.o., ktorí od roku 2007 dlhodobo upozorňovali na chátrajúci stav záhrady a jej výnimočnú historickú hodnotu. Postupne sa nám podarilo zvýšiť verejný záujem o toto unikátne miesto a otvoriť diskusiu o jeho budúcnosti.

Dôležitým bol rok 2021, kedy Kochovu záhradu získalo do svojej správy Hlavné mesto Bratislava. Nasledovali záchranné práce – čistenie areálu, odstraňovanie náletovej vegetácie, bezpečnostné orezy stromov a stabilizácia poškodených častí záhrady.

Komplexná obnova  záhrady sa začala v rámci programu SK AU INTERREG v rámci projektu Mestá.Záhrady.Rozmanitosť: Bratislava a Viedeň sa spolu zelenajú. Postupne boli obnovené historické chodníky, oporné múry, vodné prvky aj viaceré architektonické detaily. Súčasťou projektu sa stala aj obnova zelene rešpektujúca pôvodný charakter záhrady z obdobia medzivojnového funkcionalizmu.

Cieľom obnovy však nebolo iba zachrániť historický priestor, ale vdýchnuť mu nový život. Kochova záhrada sa postupne stáva miestom stretnutí, vzdelávania, kultúrnych a komunitných aktivít, ale aj priestorom podporujúcim fyzické a duševné zdravie človeka — v duchu odkazu jej zakladateľa Karola Kocha.

Dnes obnova pokračuje snahou vytvoriť z Kochovej záhrady otvorené interpretačné miesto, ktoré prepája ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva, environmentálne vzdelávanie a komunitný život. Ambíciou projektu je zároveň zaradiť záhradu do medzinárodného kontextu významných historických lokalít.

Chronológia obnovy Kochovej záhrady v skratke:

2007 – 2015: Upozorňovanie na chátranie záhrady

Kochova záhrada bola dlhé roky verejnosti neprístupná a bez systematickej údržby postupne chátrala. Odborníci, aktivisti aj verejnosť upozorňovali na zanedbaný stav tejto jedinečnej funkcionalistickej záhrady, ktorá je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky. V médiách sa začala objavovať ako symbol ohrozeného kultúrneho dedičstva Bratislavy.

2008 – 2022: Aktivizácia verejnosti a dobrovoľnícke aktivity

Národný Trust n.o. spolu s dobrovoľníkmi a odborníkmi začal organizovať brigády, komentované prehliadky a osvetové aktivity. Cieľom bolo upozorniť na historickú a spoločenskú hodnotu záhrady a pripraviť podmienky pre jej záchranu.

V tomto období sa čoraz viac diskutovalo o potrebe sprístupniť záhradu verejnosti a zachovať ju ako jedinečné miesto oddychu, vzdelávania a kontaktu s prírodou.

2021: Mesto Bratislava získava Kochovu záhradu

Hlavné mesto Bratislava prevzalo Kochovu záhradu od MV SR do svojej správy a deklarovalo záujem o jej obnovu a sprístupnenie verejnosti. 

2022 – 2023: Začiatok rozsiahlejších úprav a čistenia areálu

Začalo sa rozsiahle čistenie areálu:

• odstraňovanie náletovej vegetácie,
• bezpečnostné orezy stromov,
• odvoz odpadu,
• základná stabilizácia poškodených prvkov,
• opravy chodníkov a schodísk.

Pripravil sa priestor na systematickú obnovu.

2024 – 2025: Komplexná obnova záhrady

Mesto v spolupráci s Národným Trustom a ďalšími partnermi spustilo komplexnú obnovu historickej záhrady v spolupráci s odborníkmi na pamiatkovú ochranu, krajinnú architektúru a zeleň. Obnova zahŕňala:

• rekonštrukciu historických chodníkov,
• obnovu oporných múrov,
• reštaurovanie sôch a architektonických prvkov,
• revitalizáciu zelene,
• obnovu vodných prvkov,
• vytvorenie návštevníckeho a interpretačného zázemia.

Využitie

Kochova záhrada je ideálnym miestom na prechádzky, oddych a pozorovanie prírody v meste. 

Otváracie hodiny záhrady: 

pondelok - nedeľa: 9:00 - 20:00 hod

Pri jej návšteve Vás prosíme rešpektovať nasledovný návštevný poriadok: Navstevny_poriadok_Kochova záhrada

Aktivity

Národný Trust n.o. v rámci Kochovej záhrady v spolupráci s vlastníkom Kochovej záhrady Hlavným mestom Bratislava  od mája 2026 prevádzkuje interpretačné a návštevnícke centrum.  Pre návštevníkov záhrady ponúkame lektorované prehliadky a rôzne workshopy. Aktuálnu ponuku podujatí budeme zverejňovať priebežne.  Pre viac informácií nás môžete kontaktovať na adrese: z.sabolcikova@nt.sk 

Otváracie hodiny interpretačného a návštevníckeho centra:

jún, júl, august, september 2026

Utorok: 13:30 - 17:30

Štvrtok: 13:30 - 17:30

Piatok: 13:30 - 17:30

Sobota: 14:0- 18:00

Aktuality

Kochova záhrada je otvorená pre verejnosť »

Pozývame Vás na komentované prehliadky do Kochovej záhrady, ktorá sa po rokoch dočkala otvorenia!

29.08.2022

Partneri

Kontakt

Mgr. Michaela Kubíková

kubikova@nt.sk 

Mgr. Zuzana Sabolčíková

z.sabolcikova@nt.sk